História rumu

Výroba rumu začína na poli cukrovej trstiny. Táto trstina, ktorá sa nám zdá byť bežnou plodinou pestovanou v Karibiku, má však svoj pôvod v úplne inej časti sveta.

Cukrová trstina pochádza z Novej Guiney a rastie iba v teplom podnebí. Do Stredozemia ju v 6. storočí priniesli Peržania a neskôr Arabi počas dobývania Španielska a Kanárskych ostrovov.

Boli to práve Španieli, ktorí v roku 1493 počas druhej plavby Krištofa Kolumba (pochádzajúceho z Janova) zaviedli cukrovú trstinu do Nového sveta, najskôr do Saint Domingue a potom na Kubu, do Portorika a na Jamajku.

Hoci sa cukrová trstina v Karibiku pestovala už od konca 15. storočia, trvalo ešte asi sto rokov, kým prvé liehovary začali oficiálne vyrábať rum.

Najstaršou destilérkou, ktorá je stále v prevádzke, je Mount Gay na Barbadose, ktorá bola založená v roku 1703.

Dôvod tohto čakania je jednoduchý: prví kolonisti neprišli kvôli cukru, ale kvôli zlatu nového sveta. Symbolom toho je El Dorado a logicky aj Anglická Guyana, kde sa dodnes vyrába rum, slávny Demerara Rum.

Vývoj:

Hoci sa už vo veľkej miere pestoval v stredomorskej oblasti, úspech zaznamenal až oveľa neskôr.

Samozrejme, rum z melasy, vedľajší produkt výroby trstinového cukru, bol prvý, ktorý sa začal systematicky vyrábať. Pestovanie cukrovej repy v Európe spomalilo túto výrobu a v dôsledku toho došlo k zatvoreniu veľkého počtu liehovarov. Ale história rumu a Barbadosu je ešte dlhšia a hlbšia.

Barbados je totiž často považovaný za kolísku rumu.

Najskôr bola kolonizovaná Portugalcami, od roku 1627 patrila pod britskú korunu. Rýchlo sa tu začala pestovať cukrová trstina a jej využitie pri výrobe cukru rýchlo viedlo k výrobe rumu, keďže techniky dovezené holandskými kolonistami čoskoro viedli k tomu, že tento nápoj pirátov tiekal do hrdiel, zatiaľ čo sa obdivovali veterné mlyny, ktoré boli súčasťou liehovarov.

Stručne povedané, začiatky výroby, povedzme remeselnej, sa datujú do prvej polovice 17. storočia, s nápojom, ktorý bol nazvaný Kill Devil.

Pokiaľ ide o poľnohospodársky rum, ktorý má teraz chránené označenie pôvodu a prináša veľké zisky veľkým francúzskym spoločnostiam, vznikol pod názvom Tafia.

Bol to nápoj otrokov, kolonisti mu dávali prednosť pred liehovinami zo starého kontinentu, ktoré považovali za ušľachtilejšie. V skutočnosti prví francúzski kolonisti, ktorí sa usadili na Antilách v prvej polovici 17. storočia, pestovali kávu a bavlnu. Cukrová trstina sa pestovala najskôr kvôli cukru, takže rum sa spočiatku vyrábal z jej zvyškov. Tafia alebo Guildive je síce alkoholický nápoj, ale má špecifické vôňové a chuťové vlastnosti, takže ho v skutočnosti nemožno porovnať so súčasným rumom.

Prvú skutočnú destiláciu tohto základného produktu okolo roku 1694, organizovanú a intenzívnu, pripisujú otcovi Labatovi. V tom čase prebiehal tvrdý boj s Angličanmi, ako o pôdu, tak aj o obchodovanie s tým, čo sa neskôr stalo rumom. Anglické metódy destilácie boli pokročilejšie, čo sa odrazilo na konečnej chuti.

Na konci 19. storočia bola Martinik po dobu tridsiatich rokov centrom rumu, pričom produkcia dosiahla takú úroveň, že to spôsobilo pokles cien cukru. V roku 1902 však erupcia sopky Montagne Pelée zmenila situáciu. Rum francúzskej tradície, t. j. z čistej cukrovej trstiny, sa začal rozvíjať. Musel čeliť zániku mnohých liehovarov a odlíšil sa od britských a španielskych rumov svojou chuťou, ktorá bola viac rastlinná, zemitá alebo ovocná. Počas prvej svetovej vojny zaznamenal úspech u vojakov. Európske liehovary boli v skutočnosti buď zničené, alebo sa dostali do rúk nepriateľa a výroba alkoholu nebola prioritou. V rokoch 1922 až 1960 zákon o obmedzení dovozu alkoholu z iných krajín umožnil ešte výraznejšiu prítomnosť rumu v spotrebiteľských návykoch na starom kontinente.

Rum bol samozrejme úzko spojený s trojstranným obchodom, a teda s otroctvom, ktoré skončilo okolo roku 1848. Na lodiach sa používal ako „liek“ alebo ako platidlo, ale konzumovala ho najmä najnižšia vrstva spoločnosti, čo je v kontraste s dnešným obrazom luxusného nápoja.

> Zobraziť všetky rumy

Post Views: 16